• „Nie je umenie žiakovi dokázať, že mu niečo nejde a že niečo nevie, ale pedagogické umenie je žiakovi vhodne pomôcť, aby veci dokázal  urobiť  sám a vedomosti sa dokázal úspešne naučiť . . . “


        Mgr. Andrea Líšková

        Telefón:  047/4333794

        Konzultácie: od pondelka do piatka v čase od 7.00 – 8.00, pondelok a utorok od 13.00 - 15.00, individuálne konzultácie s rodičmi je možné dohodnúť telefonicky alebo osobne aj v iné pracovné dni.

         Na našej škole pôsobím ako školský špeciálny pedagóg od školského roka 2013/2014.Moja práca je zameraná  predovšetkým na priamu prácu so žiakmi so špeciálnymi  výchovno - vzdelávacími  potrebami.

        Pôsobenie školského špeciálneho pedagóga vychádza z práv dieťaťa na prístup ku vzdelaniu a k výchove a na základe platných zákonov a vyhlášok umožňuje vzdelávanie zdravotne znevýhodneným žiakom osvojením si princípu rešpektovania individuality každého dieťaťa.

        Snažím sa podať pomocnú ruku deťom, ktorým bola odborníkmi diagnostikovaná špecifická porucha učenia, porucha správania, porucha pozornosti a aktivity ( ADHD, ADD ), mentálne postihnutie, deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou . Na základe odporúčania poradenského zariadenia sa deti s vyššie spomenutými znevýhodneniami môžu vzdelávať formou integrácie – individuálneho začlenenia.

         Individuálna špeciálno-pedagogická reedukácia je upriamená na zmiernenie negatívneho vplyvu poruchy alebo postihnutia na vzdelávacie výsledky. Reedukačné hodiny u každého žiaka sú prispôsobené výsledkom psychologickej a špeciálnopedagogickej diagnostiky, to znamená, že sú zamerané na tie oblasti, v ktorých majú títo žiaci deficity: techniku čítania, porozumenie čítanému textu, postrehovanie, rozvoj sluchového a zrakového vnímania, pravo-ľavej a priestorovej orientácie, rozvoj slovnej zásoby a jazykového citu, rozvoj jemnej motoriky a grafomotoriky, rozvoj predčíselných a číselných predstáv, základných matematických operácií a pod.

        Každý žiak zaradený do špeciálnopedagogickej starostlivosti sa pravidelne zúčastňuje na špeciálnopedagogickej intervencii minimálne jeden krát, ak je potrebné aj viac – krát podľa vopred stanoveného rozvrhu po konzultácii s vyučujúcim.

        Hlavné úlohy a kompetencie školského špeciálneho pedagóga:

        *  zabezpečuje špeciálnopedagogický servis individuálne začleneným  žiakom

        * spolupracuje s vyučujúcimi pri tvorbe individuálnych vzdelávacích programov a  individuálnych výchovno - vzdelávacích plánov

        *  s triednymi učiteľmi a vyučujúcimi rieši problémy žiakov súvisiace s neprospievaním, nesústredením sa na vyučovaní, slabou motiváciou

        *  poskytuje poradenské služby a konzultačné služby zákonným zástupcom  žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

         * poskytuje konzultácie, odborné poradenské služby a metodickú pomoc pedagógom , ktorí vyučujú žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

         * predkladá návrhy a podnety na skvalitnenie a zefektívnenie výchovno-vzdelávacej práce  so žiakmi      so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

        * spolupracuje s výchovnou poradkyňou a odbornými poradenskými zariadeniami :

        Centrum psychologicko-pedagogického poradenstva a prevencie M. Rázusa  25 , 984 01 Lučenec Centrum špeciálnopedagogického poradenstva  Štvrť M. R. Štefánika 12, 984 01 Lučenec

        Centrum špeciálnopedagogického poradenstva  pri ZŠI pre žiakov so sluchovým postihnutím, K. Supa 48, 984 80 Lučenec

        *  konzultuje so špeciálnymi pedagógmi na iných základných školách a s ďalšími odborníkmi podľa zamerania a potrieb žiakov

        „Školský špeciálny pedagóg je na základnej škole pre žiakov preto, aby sa žiakom ( i rodičom ) účinne pomohlo a tak sa im úspešne učilo, dobre sa v škole cítili, zažívali úspech v kolektíve žiakov, prežívali radosť zo školskej  práce a tak z nich vyrástli zdravé a harmonické osobnosti . . .“

         

        Špecifické poruchy učenia

        Špecifické  poruchy učenia postihujú značnú časť detskej i dospelej populácie. Ide o heterogénnu skupinu ťažkostí s čítaním, písaním, pravopisom, matematikou, prípadne o nedostatok organizačných alebo jazykových schopností. Skôr sa vyskytujú vo vzájomnej kombinácii než izolovane. Deti s poruchami učenia si ťažko osvojujú učivo bežnými výučbovými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a dostatočne podnetné rodinné prostredie.

        Do tejto kategórie patrí:

        Dyslexia – je slovo utvorené gréckou príponou „ dys“, čo znamená nedokonalosť, narušenie, a slovom „lexis“, čo znamená reč, jazyk.

        Je to špecifická neschopnosť osvojiť si čítanie pri bežných výučbových podmienkach, primeranom potenciály dieťaťa a normálnej sociokultúrnej príležitosti.

        Dyslexia – neschopnosť osvojiť si čítanie – nepriaznivo ovplyvňuje osvojovanie poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch a často sa objavuje v spojení s osvojovaním pravopisu.

        Pre pochopenie dyslexie a jej prejavov je dôležité uvedomiť si, že čítanie sa skladá z techniky čítania a z porozumenia prečítaného textu. Dieťa s dyslexiou môže mať ťažkosti v jednej oblasti alebo súčasne v porozumení aj v technike čítania.

        Prejavy dyslexie v škole:

              • neschopnosť dieťaťa zapamätať si názvy jednotlivých písmen
              • osvojenie písmen trvá dlhšie ako ostatným spolužiakom
              • problematické spájanie slabík do slov
              • veľká chybovosť pri čítaní:

                                   * zamieňanie graficky podobných písmen b/d, m/n, e/a

                                   * zamieňanie zvukovo podobných hlások č/c, š/s, s/z

                                   * vynechávanie a vsúvanie grafém/slabík do slov

                                   * sémantické zámeny ( napr. stôl prečítajú ako stolička )

                                   * pomalé tempo čítania, dvojité čítanie

                                   * nedodržiavanie interpunkcie a monotónnosť čítania

                                   * veku neprimeraná technika čítania

        Neporozumenie prečítaného textu výrazne zasahuje do úspešnosti aj v ostatných predmetoch, nakoľko čítaním sa dieťa učí a nadobúda nové vedomosti a poznatky. Pomalé čítanie ovplyvňuje rýchlosť vypracovania zadania pri samostatnej práci, a to ovplyvňuje výsledok a následne hodnotene žiaka pedagógom.

        Dysortografia- je slovo utvorené gréckou príponou „ dys“, čo znamená nedokonalosť, narušenie, a slovom „ortografia“ – pravopis.

        Je to neschopnosť osvojiť si pravopis pri normálnom intelekte dieťaťa, primeranej sociokultúrnej a emocionálnej príležitosti a štandardných výučbových postupoch pedagóga. Dysortografia sa vyskytuje v rôznych formách a stupňoch.

        Čítanie a písanie spolu úzko súvisia a tieto dve schopnosti sa vo vývine navzájom ovplyvňujú. Hlavne v jazykoch ako je slovenský jazyk, kde sú korešpondencie zvuk – písmeno konzistentné a transparentné a kde si deti osvoja čítanie veľmi rýchlo, sa ťažkosti s osvojovaním písanej formy reči premietajú viac do písania.

        Čo sa deje v mozgu dieťaťa?

        Ak má dieťa napísať slovo, musí si vybaviť tvary písmen, z ktorých sa slovo skladá, správne ich zoradiť a tento rad písmen udržať v pamäti, pokým celé slovo nenapíše. K tomu je potrebná súhra jednotlivých základných funkcií, ktoré sa na tomto procese podieľajú, napr. fonologické uvedomovanie, sluchová analýza a syntéza, zrakové rozlišovanie tvarov, zraková a sluchová pamäť, znalosť písmen, zmysel pre rytmus, priestorová orientácia. Ak je niektorá zložka menej rozvinutá, respektíve chýba, vzniká problém.

        Dysortografici majú deficity v sluchovom vnímaní a rozlišovaní. Nepočujú správne to, čo sa mu diktuje, a to aj napriek tomu, že sluch má v poriadku. Často im chýba cit pre jazyk a majú problémy s praktickým uplatnením gramatických pravidiel.

        Výrazne negatívny vplyv má porucha krátkodobej pamäti a pozornosti, ktorá sa prejaví neschopnosťou dieťaťa zachovať si jednotlivé komponenty slova v správnom poradí tak dlho, než je slovo napísané. Dysortografia sa neprejavuje u každého dieťaťa rovnako i keď má spoločné znaky.

        Špecifické dysortografické javy:

              • výmena, pridávanie a vynechávanie písmen alebo slabík
              • problémy s rozlišovaním mäkkých a tvrdých slabík
              • nedodržiavanie diakritických a interpunkčných znamienok alebo ich nesprávne umiestnenie
              • nerozlišovanie krátkych a dlhých samohlások
              • nerozlišovanie sykaviek
              • nedodržiavanie hraníc slov vo vete

        Dysgrafia – porucha písania. Dieťa netrpí žiadnym závažnejším zmyslovým ani pohybový postihnutím, ale nemôže sa naučiť tvary písmen a číslic. Poruchy písania môžu byť vývinové – dysgrafia a dysortografia a získané – agrafia (strata už nadobudnutých schopností písať).

        Dysgrafia a dysortografia ovplyvňujú kvalitu písania a väčšinou sa vyskytujú súčasne a často aj v spojení s dyslexiou.

        Dysgrafia postihuje grafickú stránku písaného prejavu, teda úpravu, osvojenie písmen, ako aj spojenie hláska – písmeno.

        Písomný prejav dieťaťa s dysgrafiou má mnohotvárne a početné chyby, ktoré sa nemôžu hodnotiť ako neznalosť gramatických pravidiel.

        Písanie je pre dysgrafikov veľmi náročná činnosť a spotrebujú množstvo síl, preto je pre tieto deti skoro nemožné sústrediť sa na gramatiku a používať vedomosti, ktoré bežne ovládajú.

        Pri poruchách písania sa vyskytujú u detí najčastejšie kombinácie týchto deficitov:

              • majú problémy s jemnou motorikou
              • majú zníženú zrakovú predstavivosť
              • nie sú schopné zapamätať si motorické vzorce tvarov písmen
              • majú nedostatočné fonematické uvedomenie

        Uvedené deficity môžu viesť k chybám alebo až k poruchám písania.

        Prejavy dysgrafie v škole:

        Za chyby písania sa považuje všetko, čo znižuje čitateľnosť:

              • silné písmo – ťažkopádnosť pohybov ruky, kŕčovité držanie pera, veľký tlak na pero
              • husté a natlačené písmo – malá pohyblivosť ruky v smere písania
              • roztiahnuté písmo – zdĺhavé premýšľanie pri písaní, vybavovanie si tvarov
              • nedbanie na linajkovanie/riadkovanie – dieťa sa sústreďuje na tvorbu písmen
              • skomolené písmo – nezvláda mechanizmy písania – napodobňuje časti písmen
              • pisársky kŕč
              • trasľavé písmo – v dôsledku nervového oslabenia, pri epilepsiách
              • písmo kŕčovité, kostrbaté
              • zrkadlové písmo
              • dieťa nepíše jedným ťahom, neistota ťahov
              • nedodržiavanie veľkosti, smeru a sklonu písma a tvaru písmen
              • tlak na podložku

        Dyskalkúlia – vývinová porucha učenia v matematike s výraznejšie narušenou štruktúrou vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie s výnimkou matematického faktoru.

        Typy vývinovej dyskalkúlie:

              1. praktognostická – narušenie matematickej manipulácie s konkrétnymi predmetmi alebo ich symbolmi, t.j. číslicami, operačnými znakmi
              2. verbálna – porucha schopnosti správne a presne rozumieť významu bežného matematického pojmoslovia, slovne označovať množstvo a počty predmetov, operačných znakov a matematických úkonov vôbec.
              3. lexická – neschopnosť čítať matematické symboly
              4. operacionálna – narušená schopnosť uskutočňovať matematické operácie: sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, príp. iné operácie
              5. ideognostická – porucha, ktorá sa týka predovšetkým chápania matematických pojmov a vzťahov medzi nimi

        Porucha pozornosti (ADD), porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD)

        Treba si uvedomiť, že porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruchách pozornosti sa predpokladá, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich pozornosťou, sú oslabené, alebo ešte nezrelé.

        ADD a ADHD -  ovplyvňuje učebné výsledky, správanie a sociálne vzťahy žiaka a vyžaduje si špecifický prístup vo vzdelávaní. Neprejavuje sa len situačne, ale ovplyvňuje všetky činnosti a oblasti správania dieťaťa – učenie, hry, sociálne vzťahy a podobne. U časti populácie pretrváva do dospelosti, pričom sa intenzita prejavov môže zmierňovať. Naopak ak je miera hyperaktivity, resp. až agresivity vysoká, pri pretrvávajúcich negatívnych vplyvoch prostredia ( rodina, škola) môže byť porucha základom pre vývin asociálneho správania. Špecifickým rysom je , že táto porucha primárne nevzniká na základe nevhodnej výchovy, sociálneho pôsobenia.

        Často ide o deti s priemernou až nadpriemernou inteligenciou, ktoré trpia poruchami učenia a správania v rozsahu od miernych po ťažké, ktoré sú spojené s odchýlkami funkcie centrálnej nervovej sústavy.

        Porucha pozornosti – ADD – Attention Deficit Disoder. Žiaci s ADD sa javia ako pomalí, niekedy až výrazne pomalí, ich práca si vyžaduje niekoľkokrát dlhší čas. Nie je prítomná hyperaktivita, ale sú s nimi problémy s pozornosťou, sústredením a impulzivitou. Väčšinou nevyrušujú nijako na seba nepútajú pozornosť, ticho sedia.

        Porucha pozornosti s hyperaktivitou – ADHD - – Attention Deficit Hyperactivity Disoder. Žiaci s ADHD majú problémy so sústredením, s impulzivitou a sú hyperaktívni.

        Presne a jednoznačne stanoviť príčinu je veľmi ťažké.

        Medzi pravdepodobné príčiny patria:

              • organické poškodenie  tej časti mozgu, ktorá riadi spracovanie impulzov a podieľa sa na triedení zmyslových vnemov a koncentrácie pozornosti
              • dedičnosť
              • komplikácie v tehotenstve, užívanie alkoholu a drog v tehotenstve, poranenia a komplikácie pri pôrode
              • znečistené životné prostredie
              • určité poruchy metabolizmu
              • psychosociálne faktory

        U detí s ADHD sa prejavujú problémy:

              • v jemnej motorike
              • v postojoch a konaní
              •  majú problém počúvať a vykonávať určité pokyny
              • v samostatnej práci
              • so školskou prispôsobivosťou
              • v zmyslovom vnímaní
              • so sústredením na prácu a v zotrvaní pri práci, problémy s udržaním pozornosti
              • v nadväzovaní priateľských vzťahov
              •  prejavujú sa výrazné  poruchy psychických procesov
              • nevyrovnané výkony v školskej práci
              • ľahko sa dajú rozptýliť vonkajšími podnetmi

        Narušená komunikačná schopnosť (NKS)

        Veľmi stručná charakteristika komunikačnej schopnosti hovorí, že ide o schopnosť človeka vedome a podľa patričných noriem používať jazyk ako systém znakov a symbolov v celej jeho komplexnosti a vo všetkých jeho formách, a to za účelom realizovania určitého komunikačného zámeru.

        Veľký význam komunikácie a komunikačnej schopnosti je evidentný, no rovnako evidentné sú zvyčajne aj dôsledky NKS.

        Často práve narušená komunikačná schopnosť rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje nielen školskú úspešnosť či neúspešnosť žiaka, ale aj jeho budúce pracovné uplatnenie, jeho sociálnu adaptáciu.

        Ako postupovať v prípade, že má Vaše dieťa niektoré z týchto problémov?

           Oslovte  triedneho učiteľa Vášho dieťaťa, príp. priamo školského špeciálneho pedagóga alebo psychológa. Na základe nimi vyplnenej prihlášky na odborné vyšetrenie Vám po dohodnutí konkrétneho termínu v Centre pedagogicko–psychologického poradenstva a prevencie, Centre špeciálno – pedagogickeho poradenstva zrealizujú psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenie. Diagnostickými metódami zistia, ktorú z týchto porúch Vaše dieťa má, resp. vylúčia ich prítomnosť. Na základe výsledkov odborných vyšetrení určia správny a najefektívnejší postup pre nápravu špecifických porúch učenia u dieťaťa. Odporučia Vám a škole, ako postupovať pri ďalšom vzdelávaní, poskytnú Vám potrebné rady, reedukačné materiály, ktoré využijete pri zlepšovaní parciálnych zručností Vášho dieťaťa.

        Prečo je dôležitá včasná diagnostika?

        Vnímavá učiteľka v materskej škole (ale aj vnímavý rodič)  postrehne pri hre, počúvaní rozprávky, spoločnom sledovaní televízie, individuálnych činnostiach, nadväzovaní sociálnych kontaktov odchýlky, ktoré by mohli smerovať k odhaleniu  poruchy učenia. Vyslovenie predpokladu možnej poruchy na základe istých ukazovateľov už pred nástupom do základnej školy, môže priaznivo ovplyvniť nasledujúce kroky v edukácii žiaka, a tým predísť reťazcu problémov. Kľúčové sú prvé ročníky základnej školy, kedy je odhalenie a nastolenie podporných programov nevyhnutné. Tu zohráva jednu z najdôležitejších úloh pedagóg, ktorý pozoruje osobnosť dieťaťa v edukačnom procese a môže významne pomôcť pri odhalení určitých ťažkostí v učení alebo v správaní.

        Včasná diagnostika je jediným východiskom pre nastolenie optimálnej reedukácie. Na základe zistení odborník v tejto problematike odporučí reedukáciu, ktorú je potrebné rešpektovať. Reedukácia vychádza z diagnózy, ktorá sa počas práce so žiakom spresňuje a diagnóza je odrazom aj pri voľbe vhodnej metódy práce.

        Včasná diagnostika je obrovskou výhodou pre dieťa, rodičov, ale aj školu. Pre dieťa nielen kvôli ľahšiemu zvládaniu školy, ale aj kvôli predchádzaniu osobnostným problémom, ktoré nerozoznané poruchy učenia štartujú.

         Včasnou diagnostikou a nápravou ŠPU sa poruchy dajú odstrániť do takej miery, že nebudú deti obmedzovať v ich každodennom živote a dovolia im v budúcnosti vykonávať také povolanie, aké si samé vyberú.

         Ako môže rodič pomôcť počas domácej prípravy?

        1.      O poruche učenia sa snažte dozvedieť čo najviac a vysvetlite dieťaťu, v čom spočívajú jeho ťažkosti.

        2.      Podporujte sebadôveru svojho dieťaťa. Neúspechy v škole mu riadne nabúrali jeho sebavedomie a potrebuje si ho znovu posilniť. Buďte kľudní, trpezliví a láskaví.

        3.      Zaistite dieťaťu kľudné prostredie, aby ho nič nerušilo. Prispôsobte úlohy možnostiam dieťaťa tak, aby ich úspešne vyriešilo. Náročnejšie úlohy rozdeľte na menšie časti. Uistite sa, či rozumelo zadaniu úlohy a používajte kompenzačné pomôcky. Nevyčítajte dieťaťu jeho nezdary, ale oceňte každú jeho snahu. Podporte ho v kladení otázok. Znamená to, že je aktívne, že o probléme premýšľa. Dávajte pozor, aby sa nenaučilo niečo nesprávne. “Preučiť” nesprávne osvojené učivo je oveľa náročnejšie.

        4.      Pri domácej príprave dodržiavajte hygienické zásady: domáca príprava by nemala byť zbytočne dlhá. Treba ju striedať s dostatkom pohybu na čerstvom vzduchu, aby sa dieťa odreagovalo. Zabezpečte dieťaťu dostatok spánku. To všetko by malo byť zahrnuté v pravidelnom režime dňa, ktorý by mali členovia rodiny dodržiavať. Režim dáva dieťaťu istotu, vytyčuje mu hranice a predchádza vzniku často zbytočných konfliktov.

        5.      Zapojte dieťa do mimoškolských aktivít a krúžkov, aby mohlo rozvíjať svoje schopnosti a zažilo pocit úspechu aj v iných činnostiach, nielen v tých školských.                                   

        Deti s poruchami učenia  musia duševne veľmi ťažko a tvrdo pracovať, preto nešetrime slovami chvály a uznania nielen za ich výsledky, ktoré sa často dostavujú až neskôr, ale oceňujme aj ich snahu.